No Name: Andrej Gábor

Vypadol z oka: 11.1.1983 v Martine ...potom hneď nato ocikal sestričke rovnošaty.   

Vlastní: Dve hnedé a veľmi zvedavé oči, dve uši s polyfonickým príjmom, tmavé vlasy ráno neurčitého tvaru, tiež červené kovové sánky (najrýchlejšie v meste) a lá Schumacher ...o rádio a dupačky už prišiel.

Atď. : Tu je popísané niečo o mne keď som behal ešte v pokakaných plienkach s jednou dudou v puse a ďalšími dvomi uchopených pevne v rukách, s pančuškami tak vyťahanými že by boli veľké aj Michaelovi Jordanovi. Na líčku som mal ešte obednajšiu čokoládku. Líčka boli samozrejme podstivo vyťahané starkynými rukami keď sa tešila.
Rozoberanie elektrických spotrebičov ma prešlo asi v 10tich rokoch, keď už doma nebol ani jeden funkčný prístroj. Teda až na nástenné hodiny, našťastie tam som nikdy nedočiahol. Tie kučeravé vlásky, to bola vlastná tvorba! Keď už bola kulma dávno pokazená (pripomínam pokazila sa sama), neostávalo nič iné ako donekonečna natáčať ich na prst. Vtedy som bol hrozne zvedavý. Keď som mal možnosť pozerať televízor, pozeral som naň radšej odzadu cez zadeklovanú časť. Tie svetielka dnu boli fascinujúce. Bol som prefíkaný a počul som len to čo som chcel počuť a najradšej vetu: "Chceš vylízať hrniec"? Hrozne som sa bál tmy a to mi ostalo dodnes. V byte by ste ma vedeli vypátrať podľa plastelíny na koberci, bola všade. Aj som sa s ňou kúpal. Rád som všetko obhrýzal, najlepšie bolo to najbližšie po ruke. Na obed som sa dokázal prplať v tanieri celé hodiny. Po každom obede nasledovalo maľovanie celej kuchyne. Štvormetrový, rozostretý igelit s výrezom na hlavu presne v strede nemal šancu, popri ňom bol podbradník na smiech. Každá nafukovacia hračka mi v pôvodnom stave nevydržala dlhšie ako 5 minút. Teda až na "Dina" (dinosaurus) ten bol obrovský. Nafukovala ho celá rodina. Po týždni som však prišiel ako naňho, stačilo silno a nechtiac zavrznúť do dverí! ...a prievan bol istý. K postieľke mám aj dodnes veľmi blízko a nerád sa od nej vzdialim. Tiež mi stále musí znieť v ušiach pekná melódia.









.....  .....  .....  .....